Biocentrický princíp: Život v centre všetkého

Čo by sa zmenilo, keby sme život postavili do centra našich hodnôt? Možno by sme sa na seba, na druhých ľudí aj na svet okolo nás začali pozerať trochu inak.

Jedným zo základných pilierov Biodanzy je biocentrický princíp. Vychádza z intuície, že život nie je iba jednou zo súčastí vesmíru, ale jeho základnou hodnotou a referenčným bodom.

Biocentrický princíp nás pozýva k zmene perspektívy. Namiesto toho, aby sme život podriaďovali výkonom, potrebám, kontrole alebo neustálemu napĺňaniu cieľov, môžeme sa pýtať: Podporuje to život? Rozvíja ho to? Umožňuje mu to prekvitať?

Práve život sa stáva základným kritériom.

Život ako najvyššia hodnota

Biocentrický princíp navrhuje kultúru, v ktorej je rešpekt k životu v centre našich rozhodnutí a spôsobu, akým žijeme. Nejde pritom iba o ochranu prírody. Život v biocentrickom pohľade zahŕňa všetko, čo je živé, ale aj vzťahy a prostredie, v ktorom život vzniká, rozvíja sa a pokračuje.

Dobré je to, čo život chráni, podporuje a umožňuje mu rozvíjať jeho potenciál. To, čo život ničí, poškodzuje alebo bráni jeho rozkvetu, stojí na opačnej strane.

Tento pohľad je blízky myšlienke Alberta Schweitzera o úcte k životu – rešpektovať každú vôľu k životu, ktorá existuje okolo nás, rovnako ako tú vlastnú. Aj Rolando Toro sa na túto myšlienku odvolával v súvislosti s biocentrickým princípom.

Vesmír ako živý systém

Biocentrický princíp prináša aj širší pohľad na samotný vesmír. Nevníma život ako izolovaný jav, ktorý sa objavil niekde uprostred neživého sveta. Naopak, vychádza z predstavy vesmíru organizovaného v súvislosti so životom a človeka ako súčasti väčšieho živého celku.

Od najmenších častíc až po najzložitejšie formy života, od prírody až po ľudské vedomie – všetko existuje vo vzťahoch a v neustálom pohybe. Z tohto pohľadu vesmír nie je iba priestorom, v ktorom život existuje. Život je základným referenčným bodom, z ktorého sa môžeme pozerať na naše hodnoty, rozhodnutia aj spôsob bytia.

Práve preto biocentrický princíp nepredstavuje iba filozofickú myšlienku. Je pozvaním k zmene spôsobu, akým sa na život pozeráme a ako s ním zaobchádzame.

Biodanza ako poetika živého

S biocentrickým princípom súvisí aj krásne vyjadrenie Rolanda Tora, ktorý označil Biodanzu za "poetiku živého" (una poética de lo viviente). Táto formulácia neznamená poetiku v zmysle literatúry alebo básnického textu. Hovorí o spôsobe, akým môžeme vnímať a vyjadrovať samotný fenomén života.

Biodanza je z tohto pohľadu založená na živom a na tom, čo život podporuje a umožňuje mu rozvíjať sa. Hudba, pohyb, stretnutie, kontakt a vivencia vytvárajú priestor, v ktorom sa človek môže znovu spojiť s vlastnou životnosťou a zároveň si uvedomiť, že nie je oddelený od sveta okolo seba.

S Rolandom Torom sa však spája aj ďalšie krásne vyjadrenie – "poetika ľudského stretnutia" (poética del encuentro humano). To už veľmi priamo odkazuje na význam vzťahu a stretnutia v Biodanze. Človek sa totiž neintegruje iba vo vzťahu k sebe samému. Veľká časť našej životnosti sa prebúdza práve v kontakte s druhými ľuďmi.

Tieto dve vyjadrenia sa preto môžu krásne dopĺňať: Biodanza ako poetika živého a zároveň ako poetika ľudského stretnutia. Jedno smeruje k samotnému fenoménu života, druhé k spôsobu, akým sa život prejavuje vo vzťahu medzi ľuďmi.

Život sa najprv prežíva

Biodanza nepracuje predovšetkým prostredníctvom vysvetľovania a intelektuálneho poznania. Vychádza zo skúsenosti. Niečo najprv prežijeme a práve prežitok môže otvoriť cestu k vnútornej zmene – nie cez presviedčanie, ale cez samotnú skúsenosť života.

Aj preto má v Biodanze také významné miesto vivencia, teda bezprostredný prežitok. Namiesto toho, aby sme o živote iba premýšľali, môžeme ho na chvíľu skutočne cítiť vo vlastnom tele, v pohybe, v kontakte, v emócii a v prítomnom okamihu.

Tak sa biocentrický princíp nestáva iba myšlienkou, s ktorou súhlasíme. Môže sa postupne stať skúsenosťou, ktorá ovplyvňuje náš spôsob života.

Čo znamená žiť biocentricky?

Biocentrický princíp nemusí zostať iba filozofickou myšlienkou. Môže sa stať spôsobom každodenného života. Môžeme sa napríklad pýtať, čo podporuje našu vitalitu, čo podporuje život v našich vzťahoch a čo prináša viac dôvery, radosti, tvorivosti a spojenia. Rovnako sa môžeme zastaviť pri otázke, čo život oslabuje, oddeľuje alebo ničí.

Možno práve takto začína malá zmena kultúry. Nie veľkým rozhodnutím, ale spôsobom, akým sa každý deň stretávame so sebou, s druhými ľuďmi a so svetom.

Biodanza nás pozýva vrátiť život späť do centra. Nie život ako abstraktnú predstavu, ale život, ktorý cítime vo vlastnom tele, vo vzťahoch, v pohybe, v radosti a v samotnom prežívaní.

A možno práve tam začína kultúra, ktorá život nielen využíva, ale ho chráni, podporuje a oslavuje.

Život sa tak nestáva iba témou, o ktorej premýšľame. Stáva sa hodnotou, podľa ktorej môžeme žiť.