Biodanza ako systém ľudskej integrácie: Keď sa zážitok stáva súčasťou života

Biodanza sa označuje aj ako systém ľudskej integrácie. Čo to vlastne znamená?

Slovo integrácia znamená spájanie, prepájanie a vytváranie celku. V Biodanze však nejde o to, aby sme spojili niečo, čo je pokazené alebo rozbité. Človek nie je súbor oddelených častí, ktoré treba opraviť.

Ide skôr o znovuobjavenie prirodzeného prepojenia a celistvosti človeka.

Človek ako živý celok

V každodennom živote často fungujeme tak, akoby telo a prežívanie boli dve oddelené oblasti. Veľa premýšľame, plánujeme, rozhodujeme sa a kontrolujeme. A pritom môžeme strácať kontakt s tým, čo sa odohráva v našom tele.

Biodanza obracia pozornosť späť k bezprostrednej skúsenosti – k tomu, čo cítime, čo sa deje práve teraz a k pohybu, ktorý nemusí byť výkonom, ale vyjadrením vnútorného prežívania.

Práve preto je základným nástrojom Biodanzy vivencia.

Čo je vivencia?

Vivencia je bezprostredný, intenzívny prežitok toho, čo sa deje v prítomnom okamihu. Nie je to iba emócia, iba pohyb ani myšlienka o tom, čo práve prežívame.

Je to skúsenosť, v ktorej sa človek stretáva so životom priamo – prostredníctvom bezprostredného prežívania.

Rolando Toro hovoril o vivencii ako o skúsenosti, ktorá má ontologickú kvalitu. To znamená, že nezostáva iba izolovaným okamihom. Môže sa dotknúť samotného spôsobu, akým človek existuje a prežíva svoj život.

Integračný zážitok

Zážitky v Biodanze sú integračné, pretože vo svojej podstate pôsobia harmonizujúco a podporujú integráciu človeka.

Preto sa v Biodanze nepracuje iba s tým, aby sme sa "cítili dobre". Dôležité je, čo sa v nás prostredníctvom prežívania aktivuje a rozvíja.

Každá vivencia môže byť pozvaním k väčšej životnosti, citlivosti, tvorivosti, schopnosti vzťahu alebo k pocitu spojenia so životom.

Päť línií vivencie

Rolando Toro pomenoval päť základných oblastí ľudského potenciálu, ktoré nazval línie vivencie.

Vitalita súvisí s našou životnou energiou, schopnosťou pohybu, aktivity, regenerácie a radosti zo života.

Sexualita súvisí so schopnosťou prežívať potešenie, citlivosť a živý kontakt so svojím telom.

Tvorivosť je schopnosťou vyjadrovať sa, objavovať nové možnosti, meniť a vytvárať.

Afektivita je schopnosťou nadväzovať vzťahy, cítiť blízkosť, súcit, nehu, lásku a spolupatričnosť.

Transcendencia súvisí so schopnosťou prekračovať pocit oddelenosti a vnímať seba ako súčasť širšieho celku života.

Tieto línie nie sú oddelenými kategóriami. Navzájom sa ovplyvňujú a prepájajú. Práve v tomto vzájomnom pôsobení sa odohráva ľudská integrácia.

Od zážitku k životu

Dôležité je, že vivencia nekončí posledným tónom hudby. To, čo človek prežije, môže postupne dozrievať aj mimo skupiny.

Možno si začne viac všímať svoje telo. Možno ľahšie rozpozná, čo mu prináša radosť. Možno sa otvorí vzťahu. Možno si dovolí byť tvorivejší. Možno pocíti väčšiu dôveru v život.

Nie je potrebné, aby sme si tieto zmeny okamžite vysvetľovali. Biodanza vychádza z toho, že živá skúsenosť môže predchádzať slovám a pochopeniu.

Najprv môžeme niečo prežiť a až neskôr pochopiť, čo to pre nás znamenalo.

Integrácia ako návrat k celistvosti

Biodanza nás nevedie k tomu, aby sme sa stali niekým iným. Podporuje návrat ku kontaktu s tým, čo je v nás živé – s telom, citmi, vzťahmi, tvorivosťou, vitalitou a so samotným životom.

Preto je Biodanza systémom ľudskej integrácie, ktorý vytvára podmienky, v ktorých sa môžeme znovu cítiť ako celok.

A možno práve v tom spočíva sila integračného zážitku: niečo sa v nás nestane iba zážitkom, ktorý sme mali, ale skúsenosťou, ktorá sa môže stať súčasťou toho, kým sme.